Boj proti daňovým únikom a vyčistenie obchodného registra od neaktívnych eseročiek. Týmito dôvodmi argumentovala vláda zavedenie daňových licencií. Už tento mesiac budú spoločnosti musieť zaplatením daňových licencií prispieť do štátneho rozpočtu. Prečítajte si v našom článku, koľkých spoločností sa daňové licencie dotknú a akú sumu spoločne zaplatia do štátnej pokladnice.
Čo sú daňové licencie?
Od 1.1.2014 je platná novelizácia zákona o dani z príjmov, ktorá týmto zavádza tzv. daňové licencie. Daňová licencia je minimálna daň pre právnické osoby, ktorú budú musieť zaplatiť, aj keď nedosiahnu žiadny zisk, resp. dosiahnu stratu. Výška daňovej licencie je rozdielna v závislosti od výšky ročného obratu a od toho, či daňovník je alebo nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Jednotlivé skupiny firiem budú platiť nasledovne:
- Neplatca DPH, obrat do 500 tis. € – 480 €
- Platca DPH, obrat do 500 tis. € – 960 €
- Obrat nad 500 tis. € – 2880 €
Daňovník, ktorý podnikal celý rok, zaplatí daňovú licenciu v plnej výške. Firma, ktorá nepodnikala celý rok, odvedie štátu pomernú časť daňovej licencie podľa počtu mesiacov podnikania v zdaňovacom období. Spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá počas roka v priemere zamestnávala aspoň 20 % zamestnancov so zdravotným postihnutím z celkového počtu zamestnancov, odvedie z pôvodnej výšky daňovej licencie polovicu.
Oslobodenie od daňových licencií majú novovzniknuté firmy počas prvého roka svojho podnikania. To znamená, že spoločnosti, ktoré vznikli v priebehu roka 2014, nebudú musieť platiť daňovú licenciu za zdaňovacie obdobie 2014, ktorá je splatná k 31. marcu 2015. Nasledujúce roky sa však plateniu licencií nevyhnú.
Od daňovej licencie sú oslobodené taktiež spoločnosti, ktoré sú v konkurze alebo v likvidácii. Zavedenie tejto minimálnej dane je preto určitým stimulujúcim faktorom k tomu, aby majitelia neaktívnych eseročiek pristúpili k ich likvidácii. Platili by totiž daň aj napriek tomu, že nepodnikajú.
Daňové licencie sa významne dotknú aj veľkého množstva firiem, ktoré sú zaregistrované ako dobrovoľní platitelia dane z pridanej hodnoty, avšak ich obrat je veľmi malý. Automaticky by teda spadli do skupiny, ktorá má zaplatiť daňovú licenciu vo výške 960 €. Dá sa teda predpokladať, že takýto podnikatelia budú motivovaní k tomu, aby odovzdali registráciu pre daň z pridanej hodnoty a znížili si tým výšku daňovej licencie.
Koľko podnikatelia zaplatia?
Analytici portálu IndexPodnikatela.sk z dostupných údajov z roku 2013 zisťovali, koľko podnikateľov a v akom rozsahu zavedenie daňových licencií ovplyvní. Na základe analýzy finančných výkazov spoločností zistili, že daňové licencie by sa týkali približne 143 tisíc subjektov.
Na nasledujúcich grafoch môžete vidieť, koľko spoločností by na základe údajov z roku 2013 platilo daňové licencie. Prvý graf predstavuje spoločnosti, ktorých splatná daň bola nulová, resp. záporná. Druhý graf znázorňuje tie spoločnosti, ktorých splatná daň bola nižšia ako výška daňovej licencie, a preto ich platenie licencie takisto neminie.
Asi 84 tisíc spoločností, ktoré v roku 2013 vykázali zisk pred zdanením nula, resp. stratu by prostredníctvom daňových licencií zaplatilo do štátnej pokladnice viac ako 73 miliónov eur.
Samozrejme, že je potrebné zvážiť aj tie spoločnosti, ktoré daň štátu zaplatili, avšak jej výška bola nižšia ako výška samotnej daňovej licencie. Subjektov, ktoré by nezaplatili takú daň, aká im vyšla výpočtom v daňovom priznaní, ale minimálnu daň vo forme daňovej licencie, by bolo približne 59 tisíc. Tieto spoločnosti by na daniach zaplatili približne o 45 miliónov eur viac.
Na grafe môžete vidieť, koľko zaplatia jednotlivé skupiny, na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť platenia daňových licencii.
Keď si to spočítame, štát by vybral na dani z príjmu vďaka daňovej licencii približne 119 miliónov eur. Pritom 62 % z tejto sumy by vybral od spoločností, ktoré sú stratové, neaktívne alebo nedosahujú žiadny zisk. 38 % z celkovej sumy štát vytiahne z peňaženky spoločnostiam, ktoré daň z príjmu platia, avšak podľa štátu nie v dostatočnej výške.
Táto suma je takmer taká vysoká, ako napríklad výška odvedenej dane z príjmu spoločností za celý Trnavský kraj, ktorá bola niečo cez 120 mil. eur.
Štát zavedením minimálnych daní získa pomerne slušnú čiastku peňazí do štátnej pokladnice. Otázne je, či je z hľadiska podpory malého a stredného podnikania na Slovensku správne, že tieto peniaze budú pochádzať predovšetkým od týchto podnikateľov, pre ktorých môže byť platenie licencií dokonca likvidačné.
Článok pripravili: Bc. Simona Šályová, Ing. Branislav Vaculčiak
