Zatiaľ čo žiaci základných a stredných škôl navštevujú školské lavice už od začiatku septembra, väčšina vysokých škôl otvára svoje brány pre študentov práve v týchto dňoch. Vysokoškoláci si môžu vybrať z ponuky verejných alebo súkromných škôl. V našej analýze si analytici z portálu indexpodnikatela.sk posvietili práve na hospodárenie verejných vysokých škôl, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu. V analýze sú spracované najaktuálnejšie údaje z roku 2015.
Hospodárenie jednotlivých verejných vysokých škôl sme porovnávali na základe ukazovateľa rentability majetku (ROA), ktorý vyjadruje koľko eur čistého zisku vygeneruje 1 euro majetku. Prevažná väčšina vysokých škôl dosahuje kladné hodnoty rentability, čo je spôsobené tým, že ich výsledok hospodárenia bol zisk. Avšak je potrebné zdôrazniť, že primárnym cieľom verejných vysokých škôl nie je dosahovať zisk. Najvyššie hodnoty ROA dosiahla Technická univerzita vo Zvolene, ktorej 1 euro majetku generuje 2 centy čistého zisku. Za ňou nasledujú Žilinská univerzita v Žiline s hodnotou ROA 1,86 % a prvú trojku uzatvára Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s hodnotou ROA 1,73 %. Najhoršie sú z hľadiska rentability majetku Trnavská univerzita v Trnave (-0,69 %), Akadémia umení v Banskej Bystrici (-1,21 %) a Katolícka univerzita v Ružomberku (-5,27 %), ktoré dosiahli v roku 2015 stratu.
Hospodárnosť týchto škôl nás môže zaujímať najmä z toho dôvodu, že verejné vysoké školy sú financované zo štátneho rozpočtu, inak povedané aj z našich daní. Ministerstvo školstva každoročne zverejňuje výšku dotácií pre jednotlivé vysoké školy. Dotácie sa prideľujú školám na základe konkrétnej metodiky. V roku 2015 štát dotoval verejné vysoké školy spolu vo výške viac ako 421 miliónov eur. V nasledujúcom grafe je znázornený percentuálny podiel dotácií udelených verejným vysokým školám. Najvyššie dotácie vo výške viac ako 90 miliónov eur dostala Univerzita Komenského v Bratislave, čo predstavuje viac ako 21 % z celkových bežných dotácií pridelených verejným vysokým školám v roku 2015. Druhou v poradí je Slovenská technická univerzita v Bratislave s dotáciami vo výške takmer 57 miliónov eur. Viac ako 38 miliónov eur dostala Technická univerzita v Košiciach. Naopak, najnižšie dotácie dostala Univerzita J. Selyeho, a to niečo vyše 3 miliónov eur.
Vypracovali: Ing. Simona Šályová, Ing. Branislav Vaculčiak
