Na Slovensku používame gastrolístky už viac ako 20 rokov. Za tento dlhý čas sme si na ne viac-menej zvykli a berieme ich ako samozrejmosť, na ktorú máme od zamestnávateľa nárok. Ako v skutočnosti funguje systém gastrolístkov a kto v ňom figuruje?
Niekoľko rokov dozadu sa začali objavovať hlasy, ktoré tvrdili, že so systémom gastrolístkov nie je niečo v poriadku. Tieto hlasy boli také silné, že sa návrh na úpravu dostal až do parlamentu, kde pokusov o ich zrušenie prebehlo hneď niekoľko. Návrhy však nikdy nemali dostatočnú podporu na to, aby boli schválené. „Pred niekoľkými mesiacmi sa k návrhom na zrušenie súčasného systému gastrolístkov pridal aj samotný protimonopolný úrad. Rozhodol sa tak urobiť po tom, čo úrad pri kontrole tendrov našiel dva druhy kartelových dohôd medzi firmami, ktoré kontrolujú väčšinu trhu. Pokuta vo výške takmer 3 milióny eur bola udelená piatim firmám – Sodexo, Vaša Slovensko, Edenred, Doxx a Chéque Déjeuner,“ hovorí zakladateľ portálu IndexPodnikatela.sk Branislav Vaculčiak.
Možnosti úpravy systému
Protimonopolný úrad dokonca navrhol dve možnosti ako upraviť súčasný systém gastrolístkov. Prvou možnosťou je, že príspevok na stravu by ostal naďalej daňovo zvýhodnený, ale vyplácal by sa v peniazoch, nie v gastrolístkoch. Druhou možnosťou je ponechať stravné lístky, ale urobiť ich dobrovoľnými. Súčasný systém gastrolístkov teda nie je vhodný, pričom existujú aj konkrétne návrhy, ako ho zlepšiť. Prečo je to teda taký problém? „Kľúčovým kameňom úrazu je fakt, že zrušenie gastrolístkov by viedlo k likvidácii gastrofiriem, pretože by prestali zarábať na emitovaní stravných poukážok,“ vysvetľuje Branislav Vaculčiak.
Vláda, ktorá zatiaľ stojí na strane gastrofiriem, za najsilnejší argument považuje, že zrušenie gastrolístkov môže spôsobiť trvalé následky na zdraví zamestnancov. Tvrdením, že bez gastrolístkov by sa zamestnanci v priebehu pracovného dňa nenajedli, sa obháňajú aj samotné gastrofirmy. Asociácia emitentov stravovacích poukážok, ktorej členmi sú 4 emitenti stravovacích lístkov na Slovenku, spustila kampaň, v ktorej sa všemožne snaží presvedčiť verejnosť o tom, aké tragické dôsledky by malo zrušenie gastrolístkov. Na svojej stránke tvrdí, že zrušenie gastrolístkov by spôsobilo nárast obezity a zároveň zvýšilo výdavky v zdravotníctve o 20 miliónov eur. Ďalej tieto firmy tvrdia, že zamestnanci by si určite častejšie brali PN, pretože by počas dňa nejedli a z toho ochoreli. „Takéto vytváranie katastrofických scenárov pôsobí skôr ako strašenie ľudí, než ako rozumné argumenty založené na faktoch,“ tvrdí Branislav Vaculčiak z portálu IndexPodnikatela.sk. „Fakty môžeme vyčítať z účtovných závierok týchto firiem. Naši analytici spravili porovnanie tržieb a ziskov gastrofiriem pôsobiacich na Slovensku.“
Tržby a zisky gastrofiriem rastú
Tržby štyroch najväčších gastrofiriem, ktoré emitujú stravné lístky na Slovensku, boli v roku 2015 takmer 33 miliónov eur. Vývoj tržieb za posledných 5 rokov ukazuje, že ich výška neustále rastie v každej firme.
Čistý zisk týchto firiem predstavuje v súhrne viac ako 12 miliónov eur. Aj v tomto prípade, z dlhodobejšieho hľadiska, majú zisky tendenciu rásť. Najlepšie je na tom LE CHEQUE DEJEUNER s.r.o. so ziskom viac ako 4,7 milióna eur.
„Gastrofirmy tvrdia, že majú zisk z jedného lístka iba 7 alebo 8 centov v závislosti od jeho nominálnej hodnoty. Čísla o ich rentabilite však hovoria niečo iné. Rentabilita tržieb vyjadruje, koľko centov zisku pripadá na 1 euro tržieb. V prípade gastrofiriem je to viac ako 35 centov. Spoločnosť DOXX – Stravné lístky dokonca vykazuje rentabilitu tržieb vo výške takmer 39 %. Takýmto hodnotám rentability tržieb sa nemôže rovnať mnoho slovenských firiem,“ vysvetľuje ďalej Branislav Vaculčiak.
Nie je to zadarmo
Našich zamestnávateľov obstaranie gastrolístkov zároveň aj niečo stojí. Poplatok za poskytnutie stravovacej služby by nemal presiahnuť 3 % z nominálnej hodnoty uvedenej na stravovacej poukážke. Pre zamestnávateľa sú však nákladmi aj poštovné a rôzne iné poplatky, ktoré si gastrofirmy účtujú. Gastrolístky síce nepodliehajú DPH, všetky ostatné poplatky už áno.
Ako uvádza portál www.podnikajte.sk, pri kúpe 20 lístkov v nominálnej hodnote 4,20 eur, zaplatí zamestnávateľ o 9,6 až 12,5 eur viac, ako je ich nominálna hodnota. „Tieto lístky teda nestoja zamestnávateľa 84 eur, ale napríklad 93,60 eur pri najlacnejšom z poskytovateľov DOXX – Stravné lístky. Dokonca aj spätný výkup je pre zamestnávateľa nevýhodný, pretože nikdy nedostane ani len nominálnu hodnotu týchto lístkov, nehovoriac o administratívnej náročnosti týchto procesov,“ dopĺňa Branislav Vaculčiak.
Pre koho sú gastrolístky teda výhodné? Pre zamestnávateľov predstavujú záťaž a zároveň ich stoja viac peňazí, ako v skutočnosti dajú svojim zamestnancom. Pre reštaurácie znamenajú gastrolístky administratívu navyše. Zamestnanci majú nárok na príspevok na stravovanie, pričom niektorým z nich môžu vyhovovať gastrolístky a iným zase hotovosť, čo by sa úpravou systému na princíp dobrovoľnosti dalo ošetriť. Zo stravných lístkov sa nevydáva a preto zamestnanec často krát prichádza o pár centov každý deň pri obede. Bežne môžeme navyše v obchodoch pozorovať situáciu, že zákazník zaplatí celý svoj nákup gastrolístkami. Podľa štátu a gastrofiriem, teda tento človek v podstate vôbec neobeduje. Jediným víťazom v tomto systéme sú práve gastrofirmy.
