31. marca 2015 bol prvý termín na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2014. Výšku splatnej dane z príjmu mnohých subjektov ovplyvnila najmä novelizácia zákona, ktorá zavádza daňové licencie. Už od začiatku sa polemizovalo o tom, aké dopady bude mať daňová licencia na slovenské podniky. V článku uvádzame analýzu, ktorej výstupy prinášajú informácie o tom, koľkých spoločností sa licencie týkajú, akú sumu tieto spoločnosti štátu zaplatili a aké dopady mali licencie na zakladanie a rušenie spoločností.
V predchádzajúcom článku sme uviedli, že na základe údajov z roku 2013 by sa mala daňová licencia dotknúť približne 143 tisíc subjektov. Analytici z portálu IndexPodnikatela.sk z dostupných údajov za rok 2014 zistili, koľko subjektov zaplatilo daň vo výške jednej z troch daňových licencií. Vzorku predstavovalo takmer 87 tisíc podnikov, ktoré podali daňové priznanie k 31. marcu 2015.
V nasledujúcich štatistikách môžete vidieť, že počet spoločností, ktorým vyšla nulová daňová povinnosť, no aj napriek tomu museli jednotlivé daňové licencie zaplatiť, je viac ako 33 tisíc. Spoločne teda prispeli do štátneho rozpočtu sumou niečo vyše 41,78 mil. eur. Trochu lepšie sú na tom spoločnosti, ktorých daňová povinnosť síce nebola nulová, ale bola nižšia ako výška licencie. Týchto viac ako 20 tisíc spoločností poukázalo štátu takmer 28,34 mil. eur.
Počet spoločností, ktorých daň presahovala výšku daňovej licencie, sa pohybuje okolo 28 tisíc spoločností. Tieto spoločnosti odviedli do štátneho rozpočtu daň vo výške viac ako 791 mil. eur. Toto číslo výrazne prevyšuje sumu, ktorú zaplatili spoločnosti štátu vo forme daňových licencií. Treba však brať do úvahy, že spoločnosti platiace daňové licencie sú predovšetkým malé podniky s nízkymi hospodárskymi výsledkami, zatiaľ čo v prípade spoločností s daňou vyššou ako licencia sa môže jednať o veľké spoločnosti, čo usudzujeme na základe ich obratu a výšky zaplatenej dane z príjmu. 
Štát zároveň avizoval, že týmto opatrením chce prispieť k vyčisteniu obchodného registra od neaktívnych eseročiek. Mohli sme teda predpokladať, že v roku 2014 vzrastie počet zrušených spoločností, resp. spoločností, ktoré sa dostali do reštrukturalizácie či konkurzu. V nasledujúcom grafe je pre porovnanie prehľadne zobrazený vývoj počtu novovytvorených a zrušených spoločností v roku 2014. Z tohto grafu je zrejmé, že počet zrušených spoločností mal rastúcu tendenciu v posledných piatich mesiacoch roka 2014, pričom v decembri počet zrušených spoločností prekročil číslo 2000. Tento fakt môžeme pripísať práve zavedeniu daňových licencií, pričom sa podnikatelia poponáhľali s rušením svojich neaktívnych eseročiek, aby sa vyhli plateniu daňových licencií.
Naopak, počet novovytvorených spoločností v roku 2014 postupne klesal v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Detailnejšiu analýzu spolu s vývojom počtu podnikov v reštrukturalizácii a konkurze za roky 2012 až 2015 si môžete pozrieť kliknutím na IndexPodnikatela.sk.
Zaujímavé je sledovať aj vývoj počtu novozaložených a zrušených spoločností v jednotlivých krajoch Slovenska. V oboch prípadoch vedie Bratislavský kraj, čo sa dá predpokladať vzhľadom na viac ako 31 percentný podiel podnikov z tohto kraja na celkovom počte podnikov. Krajom, v ktorom bolo najmenej novozaložených a zároveň najviac zrušených spoločností, je Trenčiansky kraj. Najmenej zrušených spoločností, niečo vyše 500, bolo v Nitrianskom kraji.
Z analýzy vyplýva, že zavedenie daňových licencií malo jednoznačný vplyv na počet zrušených spoločností. Zároveň môžeme vidieť, že štátna pokladnica si prilepšila o približne 70 mil. eur, ktoré získala od firiem platiacich daňové licencie. Ďalšie zaujímavé výsledky z analýzy dopadov daňových licencií na slovenské podniky nájdete na portáli IndexPodnikateľa.sk.
Článok pripravili: Bc. Simona Šályová, Ing. Branislav Vaculčiak
Nech žije podpora podnikateľského prostredia
Zlikvidujme firmu hneď v zárodku, veď tým veľkým čo majú kamaráti sa darí, a nejaký malý, čo tam po ňom, aspoň nezavadzia 